Vydávanie sa na cesty je v nejakom zmysle akokeby opúšťanie bezpečnej zóny toho, čo nám je známe. Predovšetkým v prípade cesty na nové miesto, resp. použitím iného dopravného prostriedku alebo len ak letíme inou leteckou spoločnosťou. Nové veci nemusia byť sami o sebe nijak náročné. Vyžadujú si však určitú úroveň našej bdelosti a pozornosti. Je preto nebezpečného nevytrhnúť sa z denného snenia a fungovať v aických návykoch aj v týchto nových situáciách. Môže to totiž mať prekvapivé následky.
Napríklad ak prvýkrát cestujete lietadlom. To je samo o sebe skúška našej bdelosti. Nájdenie správneho terminálu, check – in, zistenie toho ktorý „gate“ je náš. Našu pozornosť zrazu vyžaduje množstvo pre nás nových vecí. Ale aj v prípade, že ste už skúsený letecký pasažier, musíte nezaspať na vavrínoch a byť pozorný k zmenám. Napríklad aj taká drobnosť ako je zmena leteckej spoločnosti vie vašu bdelosť dobre preskúšať. Ak ste dajme tomu zvyknutí cestovať tak, že si batožinu vždy nesiete so sebou do lietadla, môže vás úplne rozhodiť to, že vám kufor pri nástupe do lietadla odoberú. Nenapadne vás, že si ho pri výstupe z lietadla musíte vyzdvihnúť a máte pocit, že si ho nájdete na páse s ostatnými väčšími kuframi. To sa však nestane a váš kufor musíte hľadať v stratoch a nálezoch. Nič hrozné, ale zbytočne strácate čas, ktorý ste už mohli venovať užívaniu si vášho výletu.
Mne sa to napríklad stalo po ceste na Vianočné trhy v Drážďanoch. A keď namiesto popíjania vareného vína a hľadania vianočných darčekov hľadáte váš stratený kufor, nie je to úplne ideálne začiatok výletu. Nakoniec som sa však do cieľu šťastne dostala a užívala si okúzľujúce čaro Vianočných trhov. Prekvapilo ma síce, že na hlavnom námesti majú umelý vianočný stromček, ale naopak ma príjemne potešilo, že priamo na trhu mali stánok, kde boli aj nádherné a originálne Llorens bábiky.